Po celom svete sa líši, akým spôsobom ľudia oslavujú Vianoce. Hoci sú kresťanským sviatkom, už sa Vianoce oslavujú aj v mnohých krajinách, ktoré kresťanské nie sú. Spolu s oslavou súvisí aj tradícia. V tomto článku nájdete niekoľko takmer zabudnutých pekných zvykov, ktoré boli kedysi rovnako zaužívané, ako sú dnes peniaze pod obrusom. V tomto článku sa dočítate o mnohých zvykoch, ktoré sa v priebehu rokov objavovali v našej kultúre.
Cibuľové šupky
Takmer zabudnutý zvyk, pomocou ktorého ľudia zisťovali, aké ich v nasledujúcom roku bude čakať počasie. Z cibule sa olúpalo dvanásť “sukničiek”, do každej sa nasypalo trošku soli, a položili sa vedľa seba takým spôsobom, aby každá predstavovala jeden deň v mesiaci. Tie, ktoré sa do rána rozpustili znamenali to, že bude mesiac upršaný, a tie, ktoré sa nerozpustili, symbolizovali sucho.
Oväzovanie nôh na stole
Hoci sa táto tradícia môže zdať zvláštnou, bola silne uchytená medzi roľníkmi a hospodármi v priebehu dlhých storočí. Pred štedrovečernou večerou sa takto okolo nôh stola zaviazala stuha, ktorá mala držať celý nasledujúci rok rodinu pokope. Pri stole častokrát sedeli aj nielen rodinní príslušníci, a takto sa tradícia starala o vychádzanie ľudí navzájom.
Pálenie františkov a purpury
Vykurovanie obydlí aromatizovanými vykurovadlami siaha až do hlbokej histórie, kedy sa toto robilo, aby sa domov na prelome starého a nového roku očistil od všetkého zlého. Kuželovitý tvar vykurovadla a typická vôňa vianočného františka je niečo, čo si pár z nás pamätá z útleho detstva. Tento zvyk pochádza z Krušných hôr, kde sa pred troma storočiami začalo mlieť drevené uhlie, do ktorého sa neskôr pridala živica z kadidlovníku pravého. Práve tá dodáva františkom ich typickú vôňu.
Krajce od vianočiek
Pod každým stromčekom nastal na Štedrý deň obrovský boj medzi mladými dievčatami. Tá, ktorá totiž nazbierala deväť krajcov od vianočiek, sa mala do roka vydať. Tieto krajce sa ale nemohli krájať skôr, ako sa minula celá vianočka, inak by sa takzvane “krájali päty Bohovi”. Preto vyšli krajce vždy len na tie najtrpezlivejšie.
Cudzie predmety v dome
Vždy, kým bola vianočná večera, domáca musela prehľadať celý dom, aby našla čokoľvek, čo patrí niekomu inému. Tieto predmety potom musela pred začiatkom večere vrátiť ich pôvodnému majiteľovi. Hovorilo sa totiž, že ak stratené veci nevráti pred vianočnou večerou, bude celú domácnosť prenasledovať budúci rok neskutočná smola.
Vianočné koláče
Tradícia pečenia vianočných koláčov pred sviatkami sa u nás objavila až na začiatku 19. storočia. Tradícia vznikla z panáčikov, ktorí boli vyrábaní z ovocia pre deti, a deti ich potom jedli. Sedem je vraj ideálny počet druhov napečených vianočných koláčikov. Koľko druhov pečiete doma vy?
Zdobenie vianočného stromčeka
Je málo známym faktom, že počas minulých storočí bolo zvykom vešať stromček zo stropu a špičkou dolu. Najčastejšie sa takto vešal nad štedrovečernými tabuľami, a potom sa ozdobil všetkým, čo sa našlo. Veľa ozdobených vetvičiek rozdávali aj koledníci. V území Čiech a Slovenska je dnešná podoba zdobenia stromčeka tradíciou len niekedy od obdobia 19. storočia.
Sedem hrnčekov
Sedem hrnčekov bola tradícia slúžiaca k vešteniu budúcnosti. Pod každý hrnček sa schoval jeden symbol – hrebeň varoval pred nedostatkom, minca značila bohatstvo, uhlie signalizovalo chorobu, prsteň znamenal svatbu či lásku, šatka veštila cestu, chlieb šťastie a cumlík dieťa. Potom si sadol jeden ku stolu, zaviazal si oči, niekto hrnčeky pomiešal a potom si zvolil jeden z nich, ktorý mu takto naznačil, čo sa bude diať budúci rok.
Párny počet tanierov pri stole
Krásnym a veľmi starým zvykom je prestieranie štedrovečerného stola pre párny počet ľudí. Pokiaľ boli ľudia pri stole v nepárnom počte, vždy sa prestrel jeden tanier naviac, ktorý tu bol buď pre osamelého cestujúceho, alebo ako spomienka pre tých, ktorí nás už opustili.
Imelo
Tradícia imela u nás začala veľmi neskoro – pravdepodobne sa k nám dostala až v 19. storočí a rýchlo sa uchytila. Imelo ako také siaha až do obdobia Keltov, kedy bolo považované za posvätnú rastlinu. Zvyk bozkávania dievčat a žien pod imelom vznikol pravdepodobne v Anglii a odtiaľ sa rozšíril do celého sveta. Zavesené doma má byť symbolom pre šťastie, lásku a ochrany pred chorobou. Vraví sa, že čím viac bobulí na imelu nájdeme, tým silnejšie je. Imelo ale funguje vraj len vtedy, keď je darované.
Koledovanie
Tradíciu koledovania nájdeme už v počiatkoch stredoveku. V tej dobe, ale ešte aj mnoho let potom obchádzali koledníci rôzne budovy, spievali pesničky a dostávali za to od hospodárov odmeny v podobe domácej pálenky, jedla alebo drobných mincí. Koledovalo sa hlavne v období medzi Štedrým dňom a sviatkom Troch kráľov.
Mikuláš
Mikuláš bol štedrý kresťanský biskup, ktorý sa stal známym ako ochranca detí a námorníkov a bol spájaný s darovaním darčekov. Pôvodne sa prechádzal len s čertom, ktorý trestal zlé deti. Anjel sa k nemu pridal až oveľa neskôr. Svätý Mikuláš sa dnes slávi v množstve krajín ako symbol štedrosti, ovocia, sladkostí a iných darčekov.
Vymetanie šťastia
Štedrý večer má znamenať veľké množstvo mágie. Počas tohto dňa je teda zvykom, že by sa nemalo zametať, ba dokonca ani vynášať odpadky z domu. Podľa tradície totiž spolu s neporiadkom vynášame z nášho obydlia aj šťastie. Preto by sme si mali odkladať takéto aktivity až potom, čo tento deň skončí.
Autor: Michaela Olexová
Připomeňte si také další vánoční zvyky a tradice. Dozvíte se, kde je jejich původ a čím to je, že už si bez nich Vánoce skoro neumíme představit.
Foto: iquair.com, sme.sk, zosrdcadohrnca.sk, dromedár.sk, nationaltoday.com, vitarian.sk, pexels.com
