RECENZIA: Druhá časť Duny je vizuálnym skvostom. Vo veľkom valcuje kiná a láme svetové rekordy

Jeden z najočakávanejších filmových počinov tohto roka sa konečne ocitol na premietacích plátnach naprieč celým svetom. Duna: Časť druhá bola ešte pred samotnou premiérou predurčená nalákať do kinosál milióny fanúšikov a zvedavcov. Napínavý knižný príbeh, bezchybné herecké obsadenie, obrovské mená filmovej produkcie a úspešný predchádzajúci diel, ktorý priniesol filmový zážitok, aký sme tu už dlho nemali. Podarí sa druhej časti prekonať svojho predchodcu a laťku, ktorú si nastavili možno až privysoko?

Dlho-očakávané pokračovanie tohto jedinečného napínavého sci-fi príbehu dokonale nadväzuje na predošlý diel. Hlavný protagonista Paul Atreides, stvárnený talentovaným Timothée Chalametom, spolu s fremenkou Chani, ktorú k životu priviedla Zendaya, sú na planéte Arrakis, kde bojujú proti nadvláde Harkonnenovcov.

Paul a jeho matka Jessica (Rebecca Ferguson), ktorá je tehotná s jeho sestrou, sa pridali k bojovnému kmeňu obývajúcemu Arrakis – Fremenom, po tom, čo bol celý ich národ spolu s ich vládcom Letom Atreidesom (Oscar Isaac) vyvraždený v prvom filme. Paul sa však okrem straty rodiny a plánovania pomsty musí popasovať aj s ďalším problémom.

Niektorí Fremeni veria v proroctvo, podľa ktorého je Paul ich líder, takzvaný mesiáš, poslaný s úlohou zachrániť ich a priviesť do „zeleného raja“. Naopak iní z bojovníkov, spolu s Chani, do ktorej sa Paul zamiluje, sú ohľadom proroctva skeptickí. Paul proti svojmu osudu bojuje najviac, ako to ide, pretože vďaka videne vie, že pokiaľ by sa ho pokúsil naplniť, mohlo by to mať priam fatálne následky. Oplatí sa mu však vzdorovať i po tom, čo si vytvoril nepriateľa aj v samotnom Imperátorovi?

Masterpiece filmového priemyslu

Kanadský režisér Denis Villeneuve už v roku 2021 po premiére prvej časti Duny dokázal, že sága, ktorá bola považovaná za takmer nefilmovateľnú, sa len potrebovala dostať do skutočne talentovaných rúk. Spolu s kameramanom Greigom Freserom dokázali priviesť neuveriteľný svet Franka Herberta k životu v takom famóznom spracovaní, že nejedenkrát bralo slová i dych. Pri natáčaní žiadaného pokračovania bolo jasne vidno, ako sebavedome vedeli pracovať s príbehom po obsahovej, ale i vizuálnej stránke. Celý filmový počin je do veľkej miery založený na jej schopnosti vtiahnuť diváka do deja tými najdetailnejšími zábermi v každej scéne. Dosiahnutiu výsledného efektu u diváka dopomáha aj intenzívna hudba od svetoznámeho Hansa Zimmera. Môže sa zdať, že sa hudobný skladateľ nevyhral s melódiami pre druhý diel série tak pestro, ako sa dalo. Väčšina z nich má skôr podobu „zrecyklovaných“ motívov, použitých už v prvej časti. To však na kvalite filmu v konečnom dôsledku vôbec neuberá. Žiadaný efekt zimomriavok, ktoré sa vám kĺžu po chrbte, je zaručený pri každej scéne, kde sa rozozvučia hudobné nástroje.

Druhá časť je dejovo napínavejšia, jediným problémom je nedostatok času

Vďaka úspešnému prvému dielu máme za sebou úvodnú expozíciu, ktorá nás dokonale zžije s piesočnatou planétou Arrakis a všetkými jej hrozbami. To umožňuje badateľne rýchlejší a viac dramatický vývoj príbehu i postáv samotných v pokračovaní sci-fi ságy. Veru, nadšenci akčných filmových spracovaní sa majú na čo tešiť. Hoci je film stále pomerne zdĺhavý a režisér si občas dáva pri budovaní niektorých scén či momentov pekne na čas, oproti svojmu predchodcovi je doplnený o mnoho napínavých scén. Objavuje sa v ňom hneď niekoľko krvavých súbojov, detailné zábery jazdenia na červovi z Duny či typické fremenské pochody púšťou. Film je však obohatený aj charakterovým vývojom hneď niekoľkých postáv, no v prvom rade Paulovou osobnostnou transformáciou, ktorá je zo všetkých najbadateľnejšia. Z ešte zakríknutého a svetom neskúseného chlapca, ktorého poznáme z prvého dielu, sa stáva sebavedomý vodca bojovníkov, odhodlaný rozpútať vojnu naprieč celým Impériom.

Režisér sa však vo svojom filmovom spracovaní snaží načrtnúť aj komplexnejšie problémy, aplikovateľné aj na našu terajšiu spoločnosť. Dielo otvára témy ekológie, politiky a politických intríg či náboženstva, ba až mytológie. Hlavne v pasážach filmu s fremenským vodcom Stilgarom (Javier Bardem), ktorý sa v priebehu príbehu čoraz viac necháva zaslepiť vierou v neomylné proroctvo, sa Villeneuve akoby až vysmieva za jeho fanatizmus. V preklade tak dáva najavo výsmech a pohŕdanie nad všetkými podobnými náboženskými fanatikmi. Netreba však zabudnúť podotknúť, že práve Stilgarove scény sú tými, pri ktorých sa počas pozerania filmu naozaj úprimne zasmejete.

Výraznejší nedostatok sa dá spozorovať v samotnom závere. Pozvoľné, miestami až natiahnuté tempo, na ktoré sme si v priebehu filmu už zvykli, vystrieda neočakávane rýchly sled rôznych zásadných udalostí. Tým, že nasledujú hneď jedna po druhej a nie sú prerušené žiadnou pokojnejšou „medzi-scénou“, ako boli napríklad dychberúce zábery na piesočnaté pláne planéty Arrakis, sa z nich vytráca moment prekvapenia či napätie alebo strach o životy postáv. S istotou sa dá teda povedať, že hoci je Duna: Časť druhá na pomery celovečerného filmu dlhá, príbehu by prospela aspoň ďalšia polhodina navyše.

Hviezdne obsadenie sa rozširuje

Hoci každý film by mal byť v prvom rade hodnotený na základe svojej obsahovej kvality a filmového spracovania, ďalším z relevantných faktorov, ktoré sa môžu podpísať na jeho celkovom dojme, je nepochybne herecké obsadenie. To sa režisérovi v prípade oboch filmov podarilo zaplniť naozaj výraznými menami hereckého sveta, aby samé o sebe vedeli film utiahnuť. Timothée Chalamet zas a znova predvádza brilantný herecký výkon, ktorý možno poľahky považovať za jeden z najpôsobivejších z celej jeho generácie. Zendaya však v žiadnom prípade nezaostáva, práve naopak, do roly sa vžila s takým nasadením, že mnoho scén dokáže bezproblémovo uhrať čisto svojím pohľadom a diváci len ťažko uveria tomu, že nie je fremenskou bojovníčkou celý svoj život.

V snímku sa však objavujú aj nové postavy so známymi tvárami. Austin Butler sa premieňa na maniakálneho Feyd-Rautha Harkonnena, synovca Baróna Vladimira Harkonnena. Toho na obrazovkách opätovne stvárnil so znepokojujúcou vizážou nestarnúci Stellan Skarsgård. Menším sklamaním pre mnohých divákov môže byť hviezdne obsadenie v podobe princeznej Irulán (Florence Pugh) alebo jej otca – Imperátora (Christopher Walken), ktoré zostalo absolútne nevyužité. V takmer trojhodinovom strhujúcom filme dostali nanajvýš pár minút, a nedostali tak možnosť oboznámiť obecenstvo s povahou postáv a riadne ich zasadiť do kontextu príbehu, pre ktorý budú hlavne v nasledujúcej časti veľmi dôležití. V konečnom dôsledku si ich väčšina ľudí bude pamätať skôr kvôli hereckej prestíži než kvôli stvárnenej postave.

Aj napriek všetkým drobným negatívam, mnohokrát ani nesúvisiacim s príbehom ako takým, je Duna: Časť druhá jedným z filmov, ktorých sa nám nedostáva často. Svojimi netradičnými dejovými líniami a autorským i technickým spracovaním si rozhodne zaslúži byť v čele rebríčka všetkých blockbusterov. Právoplatne tiež môže byť považovaná za žánrový míľnik a kinematografickú udalosť možno nielen tohto roku.

Autor: Ema Materanková


Pokud jste spíše fanoušky romantických zápletek než napínavých sci-fi příběhů, určitě si nenechejte ujít ani recenzi na seriál One day.


Máte rádi naše dobrý zprávy a chtěli byste nás nějak podpořit? Prostřednictvím drobného příspěvku na náš transparentní účet můžete jednorázově či pravidelně pomoci Dobrým Zprávám se i nadále rozvíjet.


Zdroje: kinobox,cz, washingtonpost.com

Foto: csfd.sk

Příspěvek vytvořen 18

Související Příspěvky

Začněte psát hledaný výraz výše a stisknutím klávesy Enter vyhledejte. Stisknutím klávesy ESC zrušíte.

Zpět na začátek
Dobrý Zprávy