Jeden (Dobrý) svět: Film Nejdelší odloučení odhaľuje silu ľudskej mysle v neuveriteľných podmienkach

Skúšali ste si niekedy predstaviť, že by ste len tak na rok alebo dva opustili všetko, čo poznáte a milujete? Rodinu a kamarátov, domov, prírodu, Zem. Bezpečie. Zahodili by ste všetky istoty. A v stave bez tiaže by ste sa vznášali medzi rôznymi nástrojmi a káblami v pomerne malej kovovej lodi s posádkou o veľkosti asi štyroch ľudí. Vrátane vás. Presne to by totiž čakalo astronautov, ktorí by sa zúčastnili cesty na Mars.

Film Nejdelší odloučení (The Longest Goodbye) od producenta a režiséra Ido Mizrahy premietli v Olomouci na festivale Jeden svět, zameraný na ľudské práva.

Snímok hádže svetlo na problémy vesmírnych misií, o ktorých sa v médiách často nerozpráva. Astronauti čelia rôznym prekážkam ako po fyzickej, tak aj po psychickej stránke. Vidíme to pri dlhších misiách, napríklad na medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). V prípade cesty na Mars by sa však jednalo o ešte menšiu posádku v ešte menšom priestore, vzdialenú od Zeme na dlhšiu dobu, ako hocijaká iná výprava doteraz. Podľa všetkého by trvala až tri roky. Dokument vysvetľuje problém psychickej náročnosti kozmonautiky na konkrétnych príkladoch astronautov a snaží sa nájsť možné riešenie za pomoci viacerých odborníkov. Spomína aj záchrannú akciu NASA baníkov v Čile alebo experiment so simuláciou Marsu.

Na základe skúseností

Vo filme sú detailne zobrazené skúsenosti dvoch astronautov a ich rodín. Alebo presnejšie astronautiek. Práve preto, že žien vo vesmíre bolo menej než mužov vedel aj tento detail potešiť.

Prvou astronautkou je Kayla Barron. A dozvedáme sa veľa o psychickom napätí aj jej manžela. Druhá astronautka je Cady Coleman. U nej je zameranie skôr na vzťah so synom. Každá tak strávila asi pol roka na ISS. Oddelenie od rodín bolo sťažené slabým internetovým pripojením. V prípade cesty na Mars by však neexistovalo žiadne spojenie. A to ani so základňou v NASA. Je nevyvrátiteľným faktom, že stres z výpravy do vesmíru má vplyv na astronauta aj jeho rodinu. A teda potrebujeme nájsť riešenie ako tento stres a strach zvládnuť.

Vedecké teórie z každého súdku

Veľkým plusom filmu je psychológ pracujúci pre NASA, Albert Holland. Je prvým špecialistom, ktorého nám film predstavuje a prichádza s praktickými, no aj priam filozofickými myšlienkami. Miestami dodáva snímku emocionalitu. Je uvádzačom do problematiky a rozprávačom akéhosi pomyselného príbehu budúcnosti.

Ďalej sa zoznamujeme s celým tímom pracovníkov NASA zameraných na ľudský faktor a možnosti jeho pochopenia a podpory alebo naopak, potlačenia. Každý prichádza s vlastným pohľadom na situáciu a jej riešením podľa svojho zamerania.

Jedným z nich je VR, teda virtuálna realita. Tá dokáže v dnešnej dobe takmer dokonale simulovať svet okolo nás. V bežnom živote ju síce poznáme ako súčasť videohier, no viaceré inštitúty ju tiež využívajú na rôzne druhy tréningu pre jej dôveryhodnosť. Hlavná teória znie, že pokiaľ dokážeme vytvoriť virtuálne prostredie zhodné s domovom astronauta aj s jeho blízkymi, dokážeme tak eliminovať alebo aspoň limitovať pocity samoty a izolácie od Zeme a každodenného života na nej. Film po grafickej stránke neuspokojil na viacerých miestach, no najviac práve v tejto časti. Veda chce využiť čo najvernejšiu kópiu skutočnosti, no pri pohľade na animovanú postavu v dokumente sa v kine zasmeje nejeden divák. S trochou predstavivosti je to však odpustiteľné.

Ďalším ponúkaným riešením je robot s AI, umelou inteligenciou. CIMON (Crew Interactive MObile companioN) je jedným z už testovaných projektov European Space Agency. Jedná sa o robota sférického tvaru. Ten by mal dokázal podať astronautovi radu a psychickú podporu v situácii, kedy by nestačil nikto iný z posádky. CIMON ale plní aj inú úlohu, a to poskytovanie informácií o astronautoch vo vesmíre psychológom na Zemi. Opäť je grafika mierne zarážajúca, keďže CIMONova „tvár“ pôsobí takmer strašidelne. Tentokrát to je však výčitka skôr voči inžinierom robota.

Film spomína aj možnosť hybernácie. Tieto teórie znejú až fiktívne. Tím anestéziológov to však myslí vážne. No zatiaľ riešenie nenašli.

Oplatí sa pozrieť?

Snímok kladie viacero otázok a ponúka odpovede na aspoň pár z nich. Rozvíja povedomie o možných technických riešeniach problémov ľudskej psychiky a ukazuje ich na príkladoch z praxe. Argumenty odôvodňuje experimentmi a skúsenosťami aj z vesmíru, aj zo Zeme. Zobrazuje nám prepojenie medzi prírodnými a humanitnými vedami. Teda je veľmi zaujímavý po logickej stránke.

Posledné slová filmu zarezonujú a nútia k zamysleniu, či ideme vôbec pri danej téme správnym smerom.

Z technického hľadiska, priznávam, že hudba je po čase mierne otravná a nejeden efekt mohol byť spracovaný krajšie. Na druhú stranu práca s kamerou pôsobí veľmi profesionálne.

Pokiaľ vás téma kozmonautiky alebo psychológie zaujíma, bude sa vám dokument páčiť. V konečnom výsledku sa jedná o kvalitné spracovanie fascinujúcej témy.

Autor: Sarah Hermanová


Zajímáte se o vesmír? Přečtěte si rozhovor s vesmírným inženýrem Jakubem Zemkem.


Máte rádi naše dobrý zprávy a chtěli byste nás nějak podpořit? Prostřednictvím drobného příspěvku na náš transparentní účet můžete jednorázově či pravidelně pomoci Dobrým Zprávám se i nadále rozvíjet.


Zdroj foto: Jeden svět, Sundance Institute, NASA, Airbus/DLR

Příspěvek vytvořen 18

Související Příspěvky

Začněte psát hledaný výraz výše a stisknutím klávesy Enter vyhledejte. Stisknutím klávesy ESC zrušíte.

Zpět na začátek
Dobrý Zprávy