Na festivale filmov Jeden svět v Olomouci sme navštívili akciu pre deti s názvom Dílna malého novináře. Dielňu viedla reportérka Českého rozhlasu, Michaela Vetešková. Plán bol vysvetliť deťom, akú prácu robí novinár, naučiť ich správnu prípravu na moderovanie v rádiu či televízii, dať im možnosť vyskúšať si ako funguje mikrofón a vytvoriť spoločne správu alebo navzájom medzi sebou rozhovor. Problémom bol však nezvyčajný počet záujemcov.
Prichádzame do Divadla na cucky v Olomouci a jedna z organizátoriek nás víta s nepríjemnou správou: dielňa malého novinára je zrušená. Dôvodom je príliš nízky záujem. Keď sa pýtame koľko detí sa nahlásilo, odpoveď znie dvaja. Reportérka Michaela Vetešková však prišla. Okrem nej sme tu my a jeden pedagóg. Chvíľu váhame, čo ďalej. Nakoniec prichádza jedenásťročný Jakub s jeho mamou. A je rozhodnuté. Novinárka prehlasuje, že chlapca predsa nemôže sklamať a všetkých nás zvoláva, aby sme sa pridali.
Správne dýchať, správne rozprávať
Berieme drevené rozkladacie stoličky a vytvárame malý krúžok pri jednom stole niekde medzi kaviarňou a chodbou. Uprostred ruchu a šumu všade naokolo. „Je tu strašne zlá akustika,“ začína Vetešková. „No aj tak mi rozumieš. Vieš prečo mi rozumieš? Myslíš, že som sa narodila s takýmto hlasom? Mm-mm. To som sa naučila. A ja ti ukážem ako.“
A zrazu všetci opäť stojíme a robíme rôzne dychové, jazykové a artikulačné cvičenia. „Medzi vysielaním už nemáš čas na to sa rozrozprávať, takže to zvykneme robiť už po ceste,“ popisuje rozhlasová reportérka, ako vyzerá jej príprava.
Najprv Jakub zvláda všetko, neskôr ho však niektoré jazykolamy vyvedú z miery a priznáva, že to nedokáže. Vetešková sa mu to takmer hneď snaží vyhovoriť a bez hanby priznáva, že sama chodila k logopédovi. „Pre mňa je najhoršie – strč prst skrz krk, zřetelně nám přeříkej. A ešte potom úplne nenávistné slovo pre mňa – nakladatelství. To ja proste nevyslovím. Každý máme niečo, toho sa neľakaj,“ pohotovo upokojuje chlapca.
Keď ako jeden z príkladov uvedie novinárka prednes básne, Jakubova mama pripomenie, že aj Jakub recituje. Vetešková toho využíva a snaží sa Jakubovi poradiť, čo len vie. Rozdiel v jeho hlase je skutočne počuť. „Myslím si, že tieto skúsenosti sa mi zídu, hlavne teraz na recitácii. Už som vo vyššom kole a chcel by som sa dostať až do posledného, do Prahy, to je taký môj menší sen. Blbé je, že toto je môj posledný pokus, potom už vlastne nemôžem ísť kvôli veku. Takže to určite využijem, aspoň na to rozrozprávanie sa,“ dodáva na záver Jakub.
Veľa sa pýtať, no neveriť každej odpovedi
„My novinári sme ako deti, my sa stále na niečo pýtame. A dokým tú odpoveď nedostaneme, tak sme dotieraví. Pretože chceme tú odpoveď. Ale vy keď ju dostanete, tak už dáte pokoj. My nie. Nemôžeme byť úplne ako vy deti – čistí. My musíme byť skeptickí. Nesmieme veriť,“ hovorí Vetešková chlapcovi. Prechádzame tak na ďalšiu časť workshopu, tentokrát ohľadom dezinformácií šíriacich sa hlavne po sociálnych sieťach.
Následne krátkym experimentom na základe opakovania jednej vety a odvedenia pozornosti novinárka ukazuje, aké ľahké je nechať sa zmanipulovať. Pripravení prehlásiť, že Michaela má tri ruky namiesto dvoch, ideme ďalej.
Rozhovor a správa
Vetešková vyťahuje mikrofón Českého rozhlasu. Oslovuje jedného zo svojich študentov, fotografov pre Jeden svět, aby s ním mohli spraviť rozhovor. Prvý ide Jakub. Viac menej hodený do studenej vody sa so situáciou statočne vyrovnáva. „Spýtaj sa na hocičo, čo ťa zaujíma,“ navádza ho Vetešková. „Novinár musí vždy ísť s pravdou von. Máme svoj etický kódex, máme zábrany, ale nezamlčujeme. Preto nás nemajú radi,“ vysvetľuje. Potom ide sama novinárka Vetešková, aby ukázala, ako sa to vlastne má robiť. „Je to ťažké, prísť na tie otázky,“ uznáva Jakub.
Novinár informuje o tom, čo sa deje. Podáva správu. A aby sme si ukázali, ako sa tvorí práve klasická správa, potrebujeme o človeka viac. Pedagóg, ktorý sedí naľavo od nás rýchlo reaguje a privedie jednu paniu so sľubom, že to bude len chvíľa. Vynaliezavosť nám dnes nechýba nikomu.
Reportáže z rádia
„Ja som stopercentná reportérka. Teraz síce už aj učím, ale keď som bola mladšia, tak som bola taká, že som všade vliezla a potom o tom rozprávala deťom (pozn. red. Michaela Vetešková napísala knihy reportáží pre deti),“ vraví Vetešková.
„Raz som musela vyliezť na strom a urobiť reportáž, ako sa rekonštruujú stromy. Takže si predstav, že som v korune lipy na Petříne, je mi zle, lebo som fakt vysoko a nie som moc odvážna, jednou rukou objímam kmeň stromu, aby som nespadla, a teraz musím robiť s tým stromolezcom rozhovor,“ rozpráva reportérka svoje bláznivé zážitky. Atmosféra je príjemná a všetci sa pri rozprávaní novinárky smejeme.
„Spýtaj sa ma, na akom najzvláštnejšom mieste som natáčala reportáž!“ vyzýva Vetešková Jakuba. Odpoveď znie skutočne bizarne: „V zadku koňa.“ Avšak bola to len veľká socha keď ju rekonštruovali, ale aj tento príbeh sa nám páči.
Dnešné stretnutie ukončuje rozhlasová reportérka Michaela Vetešková so slovami: „Tá najkrajšia princezná je rádiová.“ Teda vysvetľuje, že keď nám chýba obraz, sme prakticky nútení zapojiť fantáziu. A to je sila rádia, ktorá ju očarila už pred rokmi.
Jakub sa tiež priznáva, že z médií má najradšej rádio. A aj keď on sám chce byť skôr hercom než novinárom, je rád, že s mamou prišli. Nakoniec tak všetci odchádzame spokojní z našej netradičnej a priam novinárskym spôsobom odimprovizovanej dielne.
Autor: Sarah Hermanová
Ohlédněte se i za dalšími akcemi z festivalu Jeden svět. Jak například probíhal rychlokurz znakového jazyka, nebo o promítání filmu Dívčí gang.
Máte rádi naše dobrý zprávy a chtěli byste nás nějak podpořit? Prostřednictvím drobného příspěvku na náš transparentní účet můžete jednorázově či pravidelně pomoci Dobrým Zprávám se i nadále rozvíjet.
Foto: Sarah Hermanová
