V Trenčíne sa po trojročnej, covidom vynútenej prestávke opäť uskutočnili HRAdosti. Jedná sa o deň spoločenských hier organizovaný portálom iHrysko. Kedysi bývala akcia väčšia a jej návštevníci zapĺňali rôzne úrady, pamiatky, ba aj námestie. Toho roku sa už poskromnejšie odohrala v stredoškolskej jedálni. Vstup bol však úplne zadarmo a ešte ste mali aj možnosť vyhrať nejakú z hier v tombole. Jednoducho, pokiaľ ste mali v sobotu 22. apríla voľno, oplatilo sa prísť.
Na dnešný deň sme sa tešili ako deti. A to preto, lebo sa ideme hrať. Nie je v tom žiaden háčik ani dvojzmysel. Ideme sa hrať. Len tak. Ako deti.
Prichádzame pred jedáleň Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne. Musíme priznať, že vyzerá pomerne pusto. Na akciu poukazuje iba jeden veľký plagát HRAdosti vyvesený na plote. Nevadí, možno to vnútri vyzerá inak. A predsa, nie je to tu preplnené, ale nie sme tu ani sami. Koniec koncov, je čas obeda, tak možno sa miestnosť viac zaplní neskôr. Jedným z návštevníkov je Patrik Hulman, ktorý na HRAdosti chodí už od detstva. „Túto akciu navštevujem každoročne, stala sa z toho určitá tradícia. Je to jeden deň v roku celý len o spoločenských hrách. Človek sa tak odreaguje, zabaví a na chvíľku zabudne na všetky starosti,“ hovorí Hulman.
Už po pár krokoch vidíme škatule od hier. A rovnako ako ľudí, nie je ich priveľa, ale dosť na to, aby sme si z nich nestihli zahrať ani štvrtinu. Skôr než stihneme čokoľvek spraviť, dostávame uvítanie od jedného z brigádnikov v oranžových tričkách. A s ním aj vysvetlenie: hry sú zoradené podľa vekovej kategórie. Alebo inak povedané, od najjednoduchších po najťažšie.
S nadšením si prezeráme, aké máme možnosti. Nejaké klasiky, ako postrehovú Dobble alebo celovečerné Ticket to Ride poznáme, no okrem nich hľadíme na kopu hier, o ktorých sme nikdy ani nepočuli. Od zložitých strategických po zábavné party hry. Nakoniec vyberáme našu prvú aktivitu dňa práve z tejto kategórie.
S hrou Shit Happens ideme k voľnému stolu niekde vzadu. Síce nevieme pravidlá, ale problém ani nestihol vzniknúť a už sa aj sám vyriešil. Vidíme totiž, ako k nám s nadšením beží mladá brigádnička so slovami „jedna z mojich obľúbených hier“. Monika Miškolciová vraví, že chodieva na takéto akcie často, bola napríklad na AnimeSHOW alebo Comics Salóne. „Baví ma vysvetľovať hry a baví ma stretávať nových ľudí. A keď vidím, aká úžasná komunita sa tu stretáva a zdieľa spoločné zážitky, všetky tie pravidlá a spôsoby, ako niečo hrať, tak ma to fascinuje. A je fantastické že môžem byť jej súčasťou,“ hovorí. „Nie je šanca, aby sme sa všetci vyznali vo všetkom. Každý má svoj revír, v ktorom sa vyzná. Ja mám party hry,“ opisuje situáciu Miškolciová. „Je to taký systém mravcov. A funguje to,“ dodáva. Monika nám vysvetľuje pravidlá, potom kúsok zahrá s nami a beží zas ďalej.
Neskôr striedame rôzne žánre a náročnosti. „Na spoločenských hrách sa mi najviac páči ich rozmanitosť a schopnosť odpútať nás od online sveta,“ komentuje návštevníčka podujatia Lucia Jánošíková.
Deň nám plynie pomerne rýchlo. Dáme si kvíz národnej histórie, ktorého výsledky radšej žiadnemu dejepisárovi ukazovať nebudeme. Hľadáme na veľkej mape fiktívneho mestečka plnej čiernobielych ilustrácií, kto koho zavraždil. Príde čas aj na spomínané Dobble, kde viac rozhodujú reflexy v rukách, než (ne)schopnosť pozornosti. A našu sobotu zakončujeme vláčikmi v cestovnej verzii, kde sú medzi nami len jednobodové rozdiely.
Z toho všetkého nás asi najviac zaujímajú starovekí architekti, ktorých kým skutočne pochopíme, musíme si hru zahrať aspoň dvakrát. Hra nesie názov 7 divov sveta – architekti. A vraj 8+. No stoja pri nás, troch dospelých ľuďoch, ďalší traja dospelí ľudia, aby sme vôbec vedeli, ako začať. Ale keď sa do toho dostaneme, prichádzame na to, že sa rozhodne jedná o jednu z najlepších hier, ktoré sme kedy hrali. Krásna grafika a kreatívne i výstižné zobrazenie motívov staroveku.
Sedem divov sveta, šesť zúfalcov analyzujúcich pravidlá, päť častí stavby, štyri kôpky kariet, tri druhy žetónov, dva body navyše za tie zelené (ale len niekedy) a hlavne, jedna mačka.
Keď všetko dohráme, odchádzame tak akurát 8+ minút pred koncom. Teda, ostali sme medzi poslednými. Deň nám vyšiel podľa plánu. Ešte aj slnko nám svieti po niekoľkých dňoch zimy, a tak nás to láka zájsť si na zmrzlinu. Len tak. Ako deti.
Autor: Sarah Hermanová
Pro hry a svět fantazie máme slabost. Přečtěte si například reportáž naší redaktorky o nedávném Comic-conu v Praze.
Máte rádi naše dobrý zprávy a chtěli byste nás nějak podpořit? Prostřednictvím drobného příspěvku na náš transparentní účet můžete jednorázově či pravidelně pomoci Dobrým Zprávám se i nadále rozvíjet.
Foto: Sarah Hermannová
