25. ročník ľudskoprávneho festivalu Jeden svět Olomouc odštartoval snímkom Hranice Evropy od režisérky Apoleny Rychlíkovej. Hlavná protagonistka dokumentu, novinárka Saša Uhlová, sa rozhodne opustiť svoju rodinu a domovinu na niekoľko mesiacov, aby mohla na vlastnej koži pocítiť, akým spôsobom funguje práca na prosperujúcom Západe. Spoločne s niekoľkými miliónmi východoeurópskych pracovníkov sa tak stáva „lacnou pracovnou silou“. Skrz skrytú kameru a pod falošnou identitou novinárka podrobne zaznamenáva zážitky zo svojej práce a odhaľuje temné stránky migrantskej práce a zaobchádzania s ľuďmi, akoby boli menejcenní.
Dokument Hranice Evropy je voľným pokračovaním predošlého filmu s podobnou tematikou – Hranice práce. Hneď v samotnom úvode sa zobrazuje scéna s hlavnou protagonistkou, ktorá si hľadá pracovné agentúry, skrz ktoré by mohla vycestovať za prácou na Západ. Cieľom dokumentu je predstaviť divákom „železnú oponu“ rozdeľujúcu Európu v podobe diametrálne rozdielnych miezd a zobraziť, čo všetko sú ľudia ochotní podstúpiť s nádejou na lepší život a finančné zabezpečenie.
Mzdová železná opona
Jej prvou zastávkou je nemecká farma, kde si vyskúša fyzickú prácu na poli alebo v hale so zeleninou. Jej zamestnávatelia však hrubo porušujú pracovné právo falošnými výkazmi, ktorými sa snažia zamaskovať reálne odpracované hodiny svojich zamestnancov. Pracuje sa sedem dní v týždni, pričom piatok je jediným dňom so skrátenou pracovnou dobou. Do práce sa vstáva skoro ráno a zamestnanci nikdy netušia, kedy im pracovná doba vlastne skončí. Protagonistka skrytou kamerou zachytáva i situáciu, kedy má na farmu doraziť inšpekcia. Pracovníci dostávajú prísne pokyny od nadriadených, ako majú na prípadné otázky inšpektorov reagovať. Nikto z prítomných zamestnancov sa však na pracovné podmienky nesťažuje, prídu im vcelku normálne. Od niektorých sa napríklad dozvedáme, že týmto spôsobom pracujú a žijú už niekoľko rokov.
Druhou zastávkou Uhlovej mala byť Británia, kde bolo pôvodným plánom odhaliť, ako funguje práca načierno. Avšak bez osobných kontaktov a pracovného povolenia sa novinárke prácu získať nepodarilo. Rozhodla sa teda zamieriť do Írska, kde sa na ňu usmialo šťastie a zamestnali ju v lacnom írskom hoteli ako chyžnú. Hoci to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, práca je náročná a niekedy trvá i dvanásť hodín bez takmer akejkoľvek prestávky na obed. Hotel šetrí, na čom môže. Dôkazom toho je aj využitie uterákov pre ubytovaných hostí na čistenie špinavých toaliet.
Poslednou pozíciou, ktorú protagonistka okúsila, je práca opatrovníčky seniorov vo Francúzsku. Tamojšie sprostredkovacie agentúry, okrem zlého časového manažmentu zmien, spoliehajú aj na to, že ich zamestnankyne budú venovať starostlivosti o klientov aj svoj osobný čas bez akéhokoľvek finančného ohodnotenia.
Rozširovanie povedomia
Úlohou dokumentu je nielen sprostredkovať, skrz kameru v okuliaroch, realitu migran
tskej práce, ale aj informovať širokú verejnosť a nabádať k celospoločenskej zmene. K celkovému silnému zážitku z filmu dopomáha aj angažovanosť samotnej protagonistky. Ľudským prístupom a nehraným záujmom o osudy a príbehy jej spolupracovníkov na vás dokument pôsobí živšie, ba dokonca osobnejšie.
Téma finančne podhodnotenej práce sa začína ozývať čoraz častejšie. Svedčí o tom aj fakt, že boli Hranice Evropy vybrané na medzinárodný festival dokumentárnych filmov CPH:DOX v dánskej Kodani. „Mám obrovskou radost, že film s takto náročným tématem zaujal zahraniční selektory,“ hovorí režisérka Rychlíková. „Je pro mě velká čest mít premiéru na tak prestižním festivalu, jakým je CPH:DOX. Doufám, že se i díky našemu projektu podaří téma levné práce migrantů a migrantek dostat do širšího evropského povědomí. To i proto, že Západ a Východ dělí mzdová železná opona,“ dodáva.
Hranice Evropy je dokumentárny film, ktorý sa nesleduje ľahko. Svojím autentickým spracovaním a zachycovaním skutočných momentov prináša divákom realitu, ktorú nemožno poprieť a nie všetci sú ochotní ju akceptovať. Ak však chceme spoločnými silami zmeniť svet k lepšiemu a vytvoriť pracovné prostredie, v ktorom sa ľudia navzájom rešpektujú, je nutné spoznať skutočnosť. Dokument momentálne smeruje na premietacie plátna kinosál a je tou správnou voľbou pre každého, kto je odhodlaný nechať si otvoriť oči o realite migrantskej práce.
Autor: Ema Materanková
Pokud dnes či zítra nemáte co dělat, určitě si nenechte ujít filmový festival Jeden svět, který se v Olomouci koná již od úterý 2. dubna do soboty 6. dubna a i poslední dva dny festivalu nabízí spoustu zajímavých kinematografických počinů.
Máte rádi naše dobrý zprávy a chtěli byste nás nějak podpořit? Prostřednictvím drobného příspěvku na náš transparentní účet můžete jednorázově či pravidelně pomoci Dobrým Zprávám se i nadále rozvíjet.
Zdroj: jedensvetolomouc.cz, magazin.aktualne.cz, irozhlas.cz
Foto: csfd.cz
