Väčšina ľudí už počula o ozónovej vrstve a o problémoch, ktoré sa s ňou spájajú. Jedným z týchto problémov je vypúšťanie škodlivých chemikálií – halogénových uhľovodíkov, ktoré zväčšujú tzv. ozónovú dieru. Ozónová vrstva chráni život na Zemi pred ultrafialovým (UV) slnečným žiarením, a preto je pre nás ozónová diera nebezpečná. Vďaka obmedzeniu produkcie týchto chemikálií sa, našťastie, začala ozónová diera zaceľovať.
Už to je už takmer 33 rokov, odkedy bol podpísaný Montrealský protokol – medzinárodná zmluva zakazujúca používanie chemikálií, ktoré poškodzovali, a teda stenčovali ozónovú vrstvu. Tieto látky zároveň spôsobovali zmeny v atmosférickej cirkulácii, ktoré ohrozovali južnú pologuľu.
Chemička Antara Banerjee publikovala 25. marca 2020 štúdiu, v ktorej poukazuje na veľkú účinnosť Montrealského protokolu. Nový výskum bol uverejnený v časopise Nature. „Nielenže sa vďaka zmluve urýchlilo hojenie ozónovej vrstvy, ale došlo tiež k zmenám vo vzorcoch cirkulácie vzduchu na južnú pologuľu,“ hovorí autorka štúdie.
Pomocou počítačových simulácií sa vedci snažili zistiť, čo spôsobilo pauzu cirkulácie. Došli k záveru, že prirodzený posun vetra s tým nemá nič spoločné. Pozorovali tiež účinky ozónu a skleníkových plynov. Ukázalo sa, že iba zaceľovanie ozónovej vrstvy môže vysvetliť zmenu cirkulácie. „Jav nazývame pauzou, pretože cirkulačný obeh sa môže znovu rozhýbať zlým smerom, zostať nemenný alebo sa otočiť do protismeru. Budúce výsledky budú ovplyvnené regeneráciou ozónu a mierou rastu skleníkových plynov,“ dodala Banerjee.
V roku 2018 však prišla OSN s povzbudivou správou. Uvádza, že ak by sa ozónová diera naďalej zmenšovala, v 60. rokoch 21. storočia by už mohla byť úplne zacelená.
Autor: Filoména Ághová
Stejně jako ozonová díra jsou velkým problémem naší planety i emise, přečtete si proto, jak se s nimi snaží bojovat například firmy v moravské metropoli.
Zdroj: wave.rozhlas.cz
Foto: ladbible.com