Do Olomouca zamieril už 59. ročník festivalu dokumentárnych filmov Academia Film Olomouc (AFO), ktorý sa každoročne teší stále rozrastajúcej obľube publika. Aktuálny ročník sa nenechal zahanbiť ani počtom premietaných filmov a pozvaných hostí, ani rozmanitosťou tém, ktoré so sebou prináša. Tento rok si na svoje skutočne príde každý, medzi programové sekcie patrí napríklad pamäť, o hubách a ľuďoch, príroda a prirodzenosť a mnohé iné. Jedna zo spomínaných kategórií nesie názov Pocta. Tento rok si počas festivalu uctíme hneď tri významné osobnosti a jednou z nich je aj primatologička a antropologička Jane Goodall, o ktorej kariére a výskume pojednáva dokumentárny film Jane.
Píše sa rok 1960 a mladá primatologička Jane Goodall pracuje ako sekretárka pre paleontológa Luisa Leakeyho. Vďaka jej neskrývanej láske ku zvieratám, prírode a otvorenej mysli si ju následne Leakey zvolil na to, aby viedla výskum v Afrike pre jeho štúdiu o vplyve šimpanzov na našich predchodcov. Byť ženou pohybujúcou sa vo vede bolo v tej dobe už samé o sebe náročné. Mladá Jane, vtedy len dvadsaťšesťročná, to mala o to ťažšie, lebo nebola ani len vyštudovanou vedkyňou. Ukázalo sa však, že Leakey nemohol urobiť múdrejšiu voľbu. Dokumentárny film vytvorený z doteraz nezverejnených záberov natočených Hugom van Lavickom, priviedol na obrazovky príbeh, ktorý nielen chytí za srdce, ale slúži aj ako inšpirácia pre všetky mladé ženy túžiace stať sa vedkyňami.
Filmový počin bol režírovaný talentovaným dokumentaristom Brettom Morgenom, známym tiež dokumentmi Cobain: Montage of Heck alebo Moonage Daydream. Snímok mal premiéru v novembri roku 2017. Pozostáva z aktuálnych rozhovorov s Jane, vtedy už osemdesiattriročnou, a archívnej stopáže, ktorá bola znovuobjavená až v roku 2014. Príbeh je zároveň doplnený hlasovým komentárom od samotnej protagonistky, ktorá týmto spôsobom sama reflektuje svoj vtedajší výskum. Vďaka tomuto jedinečnému spojeniu sa premiestňujeme do hlbín národného parku Gombe v africkej Tanzánii. Máme možnosť pozorovať mladú Jane skúmajúcu správanie šimpanzov v ich prirodzenom prostredí. Jej výskum bol po dlhú dobu kritizovaný a znevažovaný vedeckou komunitou, primárne kvôli tomu, že bola ženou a chýbalo jej adekvátne vzdelanie.
Bola prvou osobou, ktorá sledovala šimpanzy vo voľnej prírode. Musela si preto udržiavať dostatočný odstup, až pokým ju neprijali za „jednu z nich“. Dychberúce zábery afrického pralesa sprevádzané melódiami hudobného skladateľa Philipa Glassa sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú tak unikátny divácky zážitok. Jane musí v tichosti pátrať po čo najnenápadnejších, ale zároveň najvhodnejších miestach, odkiaľ by mohla pozorovať šimpanzy. Celá jej práca až kriticky závisí od trpezlivosti a nebojácnosti. To však podľa vlastných slov protagonistky vtedy nebol vôbec problém, pretože údajne nevedela dostatočne veľa o správaní šimpanzov na to, aby sa ich obávala. Poháňala ju zvedavosť a odhodlanie. Celý príbeh je nám vďaka režisérovi podávaný chronologicky a teda môžeme jasne vidieť pozvoľné pokroky vo výskume, od izolovaného pozorovania šimpanzov po ich prvotné interakcie s protagonistkou.
Jedným z prvých významných objavov mladej vedkyne, ktorý ju preniesol až na titulné strany vtedajších novín, bol záznam jedného zo šimpanzov používajúceho konár stromu ako primitívny nástroj na zjednodušenie kŕmenia sa termitmi. V dnešnej dobe sa to nemusí zdať ako prelomový objav, no v minulosti sa dlho verilo, že ľudia boli jediným druhom na svete, ktorý vedel používať nástroje pre svoje vlastné potreby. Zistenie teda prirodzene otriaslo svetom, primárne v kruhoch silne veriacich. V súčasnosti vieme, že šimpanzy patria k jedným z najinteligentnejších zvierat na svete a ich DNA sa s tou ľudskou zhoduje na 96%. V čase tohto výskumu to však bolo pokladané za takmer nemysliteľné a Jane sa dlho stretávala s odporom voči jej zisteniam. Tým, že pozorované subjekty neoznačila číslami, ale ich pomenovala, veľká časť spoločnosti tvrdila, že sa s nimi až príliš identifikuje a nezanecháva si objektívny odstup. Aj napriek všetkej kritike však Jane dostala grant od National Geographic a mohla tak naďalej pokračovať vo svojom výskume. Zároveň za ňou tiež poslali filmára, už spomínaného Huga van Lavicka, ktorý mal celú jej prácu sfilmovať.
Ďalším momentom dokumentu, ktorý nenechá nikoho chladným, je záznam, kedy mladá vedkyňa po prvýkrát nadviaže fyzický kontakt so šimpanzom. Ide síce len o pár sekúnd, ktoré sa nemusia zdať nijako prelomové, ale znamenajú naozaj veľa. Boli dôkazom toho, že jej šimpanzy už natoľko dôverovali, že si dovolili sa k nej nielen priblížiť, ale aj vziať si z jej ruky banán. Stala sa tak prvou osobou na celom svete, ktorá takéto niečo dokázala a celé to zachytila kamera.
Hodnota celého dokumentu priam kľúčovo spočíva v tom, že sa natáčal až niekoľko rokov od začiatku Janinho výskumu. Získal tak cenný nadhľad. Nielenže máme možnosť podrobne sledovať vývoj jej dôležitej práce, ale zároveň pozorujeme ako sa mení aj osoba samotnej Jane. Pobyt v Afrike a v spoločnosti šimpanzov jej dáva lekcie pôsobiace na jej osobnosť, ale i nové uhly pohľadu v iných sférach života, napríklad na materstvo. Filmový počin edukuje a zároveň baví, v perfektnej rovnováhe a harmónii. Práve to je jedným z hlavných faktorov, prečo je Jane naozaj jedinečným dokumentárnym zážitkom.
Autor: Ema Materanková
Nejen AFO, ale i Jeden svět nedávno zaplnil olomoucká kina. Ohlédněte se s námi za tím, jak tento lidskoprávní festival v Olomouci probíhal.
Máte rádi naše dobrý zprávy a chtěli byste nás nějak podpořit? Prostřednictvím drobného příspěvku na náš transparentní účet můžete jednorázově či pravidelně pomoci Dobrým Zprávám se i nadále rozvíjet.
zdroj: csfd.cz, imdb.com, broadinstitute.org
foto: csfd.cz
