Nový snímok Avatar: Cesta vody od režiséra Jamesa Camerona zapĺňa kiná. S dokonalou grafikou, prepracovaným svetom a komplexnými postavami udrží diváka v napätí počas celých troch hodín. Prináša motív rodiny a rozvíja myšlienky o ekologickej kríze či rozvoji ľudstva. Vracia nám postavy z prvého dielu, no zoznamuje nás aj s kopou nových. Príbeh síce má hlavu a pätu, ale má aj svoje muchy. Už ste ho videli? Ak nie, mali by ste.
Avatar: Cesta vody prináša detailnú 3D grafiku ako nikdy predtým. Prakticky všetko, čo vidíme, je CGI, teda computer generated imagery. Znamená to veľa zdĺhavej práce zo strany animátorov a programátorov. Práve tento detailný fantastický svet upútava pozornosť divákov. Predstavuje možnosť úplného úniku od reality. Nech je však akokoľvek krásny, stále predstavuje len pozadie, pred ktorým stoja postavy. Priestor, kde sa odohráva dej. A o kvalite filmu tak v konečnom dôsledku grafické spracovanie samo o sebe nerozhoduje.
Pandora, planéta, na ktorej žije druh Na’vi, je skutočne nádherná. Skalné útesy a husté pralesy plné všemožných tvorov sme videli už v prvom diele. Teraz sa nám odkrýva šíre a hlboké more. Na worldbuildingu si autori skutočne dali záležať. Je to poznať aj na maličkostiach. Krištáľovo čistá voda, bioluminiscencia rybičiek, stavba tela vodného klanu Na’vi, rozdiely v účesoch a vrkočoch jednotlivých postáv, podobnosť avatarov s ich ľudskými verziami a tak ďalej. Tu sa ponúka jedna otázka: keď je svet jasne orientovaný na teplé pláže s čistou vodou a vzbudzuje atmosféru tropického leta, prečo vyšiel film v decembri?
„Sullyovci držia spolu“
Niekto môže argumentovať, že sa hlavná téma v podstate od prvého dielu veľmi nelíši a ide o to nájsť svoje miesto vo svete, žiť v spojení s prírodou a ochraňovať ju a vážiť si všetko vôkol nás, čo milujeme. Avšak rozhodne je vidieť posun od ekologického podnetu pre tieto myšlienky, a miesto toho ide skôr o prepojenie lásky k prírode a k rodine.
Rodina hrá veľkú úlohu. Najprv miesto individuálnych ambícií hlavných postáv (ochrániť celý svet) tu vidíme spoločnú myšlienku prežitia ako rodina (ochrániť svojich milovaných). Neskôr každá z postáv ukazuje svoju vlastnú osobnosť, vlastné ciele a problémy brániace v ich dosiahnutí. V krátkosti, ide všetkým o to, zapadnúť do spôsobu života, ktorý im je cudzí. To znie podozrivo rovnako, ako prvý diel. Každý člen rodiny však má iný status a sociálnu rolu, a tak túto situáciu rieši iným spôsobom. Neraz musí rodina Sullyovcov spolupracovať a aj to môže samo o sebe predstavovať problémy. Vzťahy medzi postavami sú komplikované a postavy samotné sú veľmi komplexné, vďaka čomu sú veľmi reálne a divák sa do nich ľahko vcíti. To sa týka rovnako aj vedľajších postáv.
Všetky charaktery sa počas filmu intenzívne vyvíjajú, no aby im bola táto skutočnosť umožnená, je tomu prispôsobovaný dej. Ten sa tak v mnohých častiach opakuje a je plný nelogických rozhodnutí alebo dier. Okrem toho, veľa obratov v deji je dopredu jasných. Stereotypy a cliché, ktoré autori využili, sme videli už priveľa ráz a niektorým divákom môžu liezť na nervy. Iní to dokážu prehliadnuť a napätie a dráma ich dokáže pobaviť po celých 192 minút. Isté je, že na hlavnej dejovej línii mohli autori za tých trinásť rokov popracovať aj o niečo viac.
Tak či tak, postavy si určite zamilujete a po skončení filmu sa nebudete vedieť dočkať pokračovania. Čo sa s nimi stane ďalej? Režisér nechal viacero nezodpovedaných otázok, na ktoré sa snáď dozvieme odpoveď o dva roky. Dovtedy sa otvárajú dvere teóriám.
Predstava o budúcnosti alebo skutočnosť minulosti?
Predsa len ostáva ponechaný motív nepoškvrnenej prírody a ľudského ničenia svojou chamtivosťou a potrebou technologického pokroku. Je menej nápadný než v prvej časti filmovej série, pretože spory medzi „dobrom” a „zlom” sú viac osobné.
Pri tejto tematike, je zaujímavé, ako naša „možná budúcnosť” z polovice dvadsiateho druhého storočia s hromadou sci-fi vybavenia, je vlastne len pohľad na minulosť, či dokonca prítomnosť, v menej rozvinutých, respektíve menej moderných krajinách, z iného uhla. Tak ako v našej realite berieme za pozitívne naše vyspelé krajiny, svet Pandory nám ukazuje idealizovanú spoločnosť domorodých kmeňov. Nie je pochýb, že takáto kultúra z nášho sveta sa stala pre Camerona inšpiráciou. Avatar nám ukazuje filozofiu našich predkov a vzdialených susedov. Múdrosti a možnosti, aké nepoznáme.
The way of water has no beginning and no end. The sea is around you and in you. The sea is your home, before your birth and after your death.
Autor: Sarah Hermanová
Naši redaktoři naštěstí pro vás tráví v kině spoustu času, pokud tedy stále váháte, co v předvánočním čase vidět, můžete se nechat inspirovat například recenzí českého snímku Vánoční příběh.
Máte rádi naše dobrý zprávy a chtěli byste nás nějak podpořit? Prostřednictvím drobného příspěvku na náš transparentní účet můžete jednorázově či pravidelně pomoci Dobrým Zprávám se i nadále rozvíjet.
Foto: 20th Century Fox
