Po uvedení filmu Substancia na festivale v Cannes bolo isté, že snímka rozvíri vody, no zrejme nik neočakával také pobúrenie. Niekoľko článkov označilo Substanciu za najodpornejší film roku. Správy o ľuďoch odchádzajúcich z kina počas premietania, pretože im prišlo z filmu nevoľno, zaplavovali mediálny priestor. No je tento film naozaj až tak poburujúci? Na čo sa snaží film poukázať a čo je jeho myšlienkou?
Substancia je druhým celovečerný filmom francúzskej režisérky Coralie Fargeat, ktorá je zároveň scenáristkou, koprodukčnou aj ko-editorkou diela. Ide o satirickú body horor drámu, ktorá si prvé uvedenie strihla na prestížnom filmovom festivale v Cannes, kde zaujala nie len kritikov, a vyslúžila si cenu za najlepší scenár.
Dve hlavné postavy vo filme stvárnili herečka Demi Moore, ktorú môžete poznať z filmov ako Duch, Neslušný návrh či GI Jane, a jej mladšiu verziu Sarah Margot Qualley, známa z filmov Palo Alto a Vtedy v Hollywoode. Ďalšími hercami sú napríklad Denis Quaid, Gore Abrams či Edward Hamilton Clark.
Vizuál filmu je štylizovaný do nadčasového futurizmu, využíva symboliku farieb a väčšina scén je nasvietena tvrdým svetlom podporujúcim tón snímku. (Samozrejme snímka obsahuje aj scény s prirodzeným svetlom príjemnejším pre divácke oko.) Prostredie filmu, ktoré malo zobrazovať Los Angeles, bolo vskutočnosti natáčané vo Francúzsku, rovnako ako väčšina záberov, až na statickú snímku mesta. SGI je zde využívané minimálne, používala sa protetika a praktické efekty. Zrejme nikomu neunikla značná miera inšpirácie filmami od Davida Cronenberga, Darena Aronofského či Stelinho Kubricka. No práve vďaka týmto vplyvom je film z vizuálneho hľadiska excelentný.
Substancia sa zameriava na téma skreslenia vnímania krásy pod vplyvom médií a taktiež kritizuje praktiky zábavného priemyslu. Film svojim artovejším spracovaním zrejme nesadne každému. Dielo obsahuje minimum dialógov a spolieha sa na stvárnenie postáv a prostredie, v ktorom sa dej odohráva a zrkadlí, a na zvukovú zložku, ktorou je elektronická experimentálna hudba od Britského umelca Rafferitie.
Film je po vizuálnej i audio stránke skvele spracovaný. Dej napriek pár nelogickým dieram odovzdáva myšlienku. Premrštený koniec možno nepôsobí v kontexte filmu konzistentne, no to už je na osobnom zvážení diváka.
Substancia nastavuje zrkadlo dnešnej dobe. Určite nejde len o prázdny, nechutný horor plný násilia. Za jeho prvotné nie príliš pozitívne prijatie z istej miery môže najmä vágnejšia propagácia, kvôli ktorej mnohý diváci nadobudli dojem že pôjde o psychologickú drámu, a teda neočakávali explicitne vizuálny body horor.
Autor: Viktória Tirpáková
Pokud chcete pro změnu vidět něco z opačného spektra žánru, nenechte si uniknout článek o romantické komedii Nobody Wants This (Tohle nikdo nechce).
Máte rádi naše dobrý zprávy a chtěli byste nás nějak podpořit? Prostřednictvím drobného příspěvku na náš transparentní účet můžete jednorázově či pravidelně pomoci Dobrým Zprávám se i nadále rozvíjet.
Zdroj: boxofficemojo.com, cnc.fr , mubi.com
Foto: amazonaws.com, The Match Factory, demimoore (Instagram)
