Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, sú medzi nami ľudia, ktorí zažívajú večné boje so svojím vlastným telom. Telu niečo chýba, má toho nadbytok alebo skrátka nevie prijímať určité látky. Skúste si predstaviť, že by ste si už nikdy nemohli dať na oslave tortu alebo na Vianoce obyčajné medovníky. Sú to síce maličkosti oproti iným problémom, ale maličkosti, ktoré ovplyvňujú váš život.
Ja sama mám 3 rôzne potravinové ochorenia už nejakú dobu. Dnes vám predstavím prvé z nich a pokúsim sa vám vysvetliť, čo to je, ako to zvládnuť a tiež vám prezradím nejaké moje rady a tipy. V nasledujúcich mesiacoch sa môžete tešiť aj na ďalšie dve. Dnešnou témou budú ochorenia, ktoré súvisia s prijímaním lepku. Dôležité je dodať, že nie som žiaden odborník a že všetky uvedené informácie sú môj pohľad na dané ochorenie.
Čo je to glutén?
Glutén, ktorý môžeme nazvať aj lepok, je zmes proteínov, ktoré sa nachádzajú v pšenici a iných obilninách. Je to akoby lepkavá hmota, vďaka ktorej je pečivo lepšie „žuvateľné“. Ak prijímame veľké množstvo lepku, môžeme narušiť sliznicu tenkého čreva. Lepok sa lepí na steny tenkého čreva, a tak sa komplikuje proces trávenia.
Poruchy s prijímaním lepku
Hoci väčšina ľudí pozná iba celiakiu, existujú až 3 ochorenia, pri ktorých nie je telo schopné prijímať lepok.
- Alergia na pšenicu
Alergia na pšenicu je silná imunitná reakcia na pšeničné proteíny. Osoba s touto alergiou sa musí vyhýbať akejkoľvek forme pšenice, ale je pravdepodobné, že nemá problémy s toleranciou lepku v iných ako pšeničných výrobkoch. Reakcia po zjedení pšeničného lepku nastáva veľmi rýchlo a prejavuje sa nevoľnosťou, opuchom pier a jazyka a v ťažších prípadoch aj ťažkosťami s dýchaním. Deti alergické na pšenicu môžu z alergie „vyrásť“, ale keď sa alergia objaví u dospelého človeka, má ju pravdepodobne na celý život.
- Celiakia
Celiakia je autoimunitné ochorenie, pri ktorom telo nevie prijímať žiadnu formu lepku. Ak naše telo prijme lepok, chybne ho považuje za niečo škodlivé a začne produkovať protilátky, ktoré poškodzujú sliznicu tenkého čreva. Celiakia je genetické ochorenie, avšak môže vzniknúť aj u človeka, ktorý ju v rodine nemá. Spúšťačom môže byť stres alebo trauma (napr. po nehode, operácii…). Typickými príznakmi sú problémy s trávením, kožné problémy a v niektorých prípadoch aj úbytok na váhe, nechutenstvo či depresívne stavy.
- Neceliatická gluténová senzitivita
Neceliatická gluténová senzitivita (NCGS) je označovaná ako citlivosť na glutén. Ľudia, ktorí ňou trpia, nemôžu prijímať glutén, avšak nemajú celiakiu a ani alergiu na pšenicu. NCGS nie je ešte dobre definovaná, je to pomerne nový pojem v medicíne.
Vo všetkých troch prípadoch je riešením buď bezlepková diéta, alebo diéta bez pšeničného lepku. Keď sa chce, dá sa všetko. Preto som presvedčená, že sa na život bez lepku dá zvyknúť. Bude to chvíľu trvať, no nie je lepší pocit než ten, keď vám nie je zle po každom jedle, ktoré zjete.
Ako bojovať s neviditeľným nepriateľom?
1. Veľa sa informujte
Základom je mať dostatok informácií o svojom ochorení. Čítajte, pýtajte sa, zisťujte. Potrebujete sa naučiť, ktoré potraviny sú pre vás bezpečné a ktorým sa musíte vyhýbať. Aj keď vám to príde otravné, mali by ste poctivo čítať zloženia na obaloch v potravinách, aby ste predišli prípadným problémom.
2. Obklopte sa ľuďmi s rovnakým problémom
V dnešnej dobe už existuje mnoho sociálnych skupín, blogov a portálov, kde sa združujú ľudia, ktorí majú ochorenie súvisiace s lepkom. Práve tu vám môžu poradiť ľudia, ktorí už skúsenosti majú, alebo sa dozviete nové informácie. Môžete si tiež kúpiť časopisy alebo knihy s „bezlepkovou tematikou“. Ak sa chcete porozprávať s niekým na odbornejšej úrovni, obráťte sa na vášho gastroenterológa. Ten vám bude vedieť najlepšie poradiť.
3. Byť vždy pripravený
Mať doma nakúpené bezlepkové potraviny je veľmi dôležité. Či sme doma, v práci alebo na výlete, musíme dopredu myslieť, čo budeme v daný deň jesť. Nie všade totiž ponúkajú niečo, čo nám nebude robiť problémy. Pre mňa ako študentku je dôležité mať doma niečo sladké. Najmä keď sa učím, cítim, že sladké potrebujem. Preto máme doma vždy nejaké raw tyčinky, ovocie alebo bezlepkové ovsené vločky, z ktorých si spravím kašu.
TIP: Dôležité je pýtať sa. Nie všade majú napísané, že ponúkajú aj bezlepkovú variantu. Keď som sa v lete spýtala v zmrzlinárni, či náhodou nemajú bezlepkový kornútik, bola som prekvapená, keď mi slečna povedala, že majú.
4. Každému chutí niečo iné
Ľudia si dnes kupujú bezlepkové potraviny, aj keď ich nepotrebujú. Reaguje na to však potravinový priemysel, ktorý vymýšľa čoraz viac druhov bezlepkových chlebov, múk, sladkostí. Ako si vybrať? Všetko je o skúšaní. Ja som vyskúšala niekoľko bezlepkových chlebov, kým som zistila, ktorý mi skutočne chutí.
TIP: Bezlepkové chleby sú často veľmi sladké a majú zvláštnu vôňu. Ak však dám krajce chleba na niekoľko minút do rúry alebo do hriankovača, mám pocit, akoby som jedla klasický biely chlieb.
5. Dopriať si
Aj keď sa stravujem bezlepkovo, niekedy si doprajem aj niečo obyčajné. Napríklad si dám punčový koláč na oslave. Áno, je mi dosť zle, ale za tú chvíľku radosti mi to stojí. Najmä v začiatkoch sa mi stávalo, že som na 100% dodržiavala bezlepkovú diétu a išla som sa z toho zblázniť. Potom prišiel deň, keď som nemala dobrú náladu a zjedla som všetko, čo sa mi dostalo pod ruku. Nebudem radšej hovoriť, ako to celé dopadlo. V každom prípade verím, že keď si človek dá raz za čas niečo, čo nemôže, tak sa nič hrozné nestane.
(Samozrejme, ja nemám život ohrozujúci problém s lepkom, ľudia, ktorí majú najvyšší stupeň celiakie, by si nemali dávať vôbec nič, čo obsahuje lepok.)
Autor: Filoména Ághová
Během listopadu jsme měli možnost během podpořit organizaci Mary’s Meals. Do této výzvy se zapojila i naše redaktorka Aneta.
Zdroje: gluten.org, imunovital.sk, bezlepku.sk., novalim.net
Foto: wallpaperflare.com, svetreceptu.cz, symptomedica.blog.sme.sk
