Zuzana Růžičková je studentkou oboru Korejská studia na Univerzitě Palackého v Olomouci. Na začátku tohoto roku vyjela na studijní pobyt do Jižní Koreje. V rozhovoru se rozpovídala o tom, jaké nároky byly na její vybrané škole, co ji překvapilo nebo čím si návštěvu Koreje zpříjemnila.
Kde teď momentálně studujete?
V Kórei študujem v Tegu na Keimyung University. Kam sem sa dostala ako zahraniční študent pres Freemover program na mojej univerzite v Česku.
Co jste musela splnit, aby vás vybrali do programu?
Aby som bola úprimná, presne si to už nepamätám. Ale museli sme sa prihlásiť strašne skoro do výberového konania. Hneď ako začal semester, takže som nemala veľa času premýšľať, či chcem alebo nechcem, musela som to už vedieť iste, či mám záujem ísť na výjazd. Potom som si musela zistiť, či na to mám aj z finančnej stránky, alebo aké iné možnosti boli. A potom sme museli vyplňovať veľa papierov. Tiež sme museli ísť na pohovor. Ten bol aj po kórejsky, aj po česky. Ale všetci boli strašne milí. A následne začne proces s konkrétnou školou, na ktorú ma vybrali.
Na co se vás na pohovoru ptali?
Tá kórejská časť bola taká, že sa pýtali viac-menej jednoduché otázky, ale potom aj také ťažšie. Napríklad tá ťažšia bola, prečo som si vybrala tieto tri školy, na ktoré chcem ísť študovať. A potom, keď už sa prešlo na tú českú časť, tak sa ma pýtali také otázky, akože či jem mäso. Ale teda v mojom prípade, keďže som vegetariánka, tak či som na to pripravená. Lebo v Kórei je mäso skoro vo všetkom. Čiže na to som im s rozhodnutým srdcom povedala, že áno, som pripravená štyri mesiace jesť ryžu a kimči. Potom sa ma pýtali otázku, ta ma celkom zaskočila. Že čo by sa muselo stať, aby som buď nešla na výjazd, alebo aby som sa vrátila z výjazdu predčasne. Takže na to som povedala, že by ma musel asi niekto napadnúť, aby som si to rozmyslela alebo aby som sa vrátila.
Když jste byla vybraná do programu, co jste si musela zařídit?
Víza, test na tuberkulózu, ale ten vo výsledku nikoho nezaujímal. Poistenie, to som mala zo školy. A tiež hromadu ďalších papierov. Napríklad som potrebovala podať oficiálnu prihlášku nebo sa prihlásiť na kolej. Našťastie všetci študenti u nás majú garantované ubytovanie na intraku.
Proč jste chtěla studovat v Koreji?
Chcela som to strašne zažiť. Mne sa veľmi páči jazyk, veľmi sa mi páči, ako to znie, a nie je lepšie prepojenie s jazykom, ako ísť žiť do tej krajiny, kde sa hovorí tým jazykom. Vyskúšala som si to takto s angličtinou alebo so španielčinou, a viem, že to funguje. Tiež sa mi strašne páči kórejská história a kórejská kultúra, čiže som to všetko chcela zažiť na vlastnej koži. Do Kórey by som išla, aj keby som kórejčinu neštudovala.
Jak funguje průběh semestru?
Som tu od 28. 2. do 23. 6. A prvý rozdiel, čo som si všimla, že to ubehlo omnoho rýchlejšie, ako by ubehol semester doma. Je to isto aj tým, že ja som bola na intenzívnom jazykovom kurze. Ten kurz je každý deň na štyri hodiny a vstávať ráno pre mňa bol nezvyk. Takže to mňa veľmi vyťažilo a tie dni mi tu strašne utekali. Potom keď skončil intenzívny jazykový kurz, tak sa to spomalilo. Na samotnej univerzite ma čaká len splnenie jedného predmetu, na ktorý chodím dvakrát do týždňa. Ale napríklad v porovnaní so skúškami u nás, tu máme len jeden pokus.
Jak rychle jste se adaptovala na nové prostředí?
Keď sme prišli, mali sme Orientation day, čo je deň kedy nám ukázali kampus. Povedali nám nejaké dôležité veci. Napríklad ako si máme vybaviť kartičku na verejnú dopravu, ako žiť na intrakoch. Alebo ako a kam si ísť vybaviť bankový účet a SIM kartu.
Také základné veci, ale veľa vecí nám nepovedali. Napríklad povedali, že síce môžeme dostať penaltové body na intrakoch, ale nepovedali nám, aké sú dôsledky tých penaltových bodov. To som sa dozvedela pred týždňom, čiže na konci semestra, že ak máte viac ako 10 penaltových bodov na intraku, tak vás vyhodia z intraku.
Takže to je napríklad iné ako u nás, že u nás univerzitný intrak je veľmi uvoľnený oproti intrakom tu. Tu je večierka, musíte si zaregistrovať prstový odtlačok, aby ste sa dostali do dverí. Máme otvárací čip na dvere a keď tu nie ste, tak dostanete penaltové body. Keď chcete ísť von alebo cestovať, tak sa musíte nahlásiť.
Naša univerzita má neskutočne nádherný kampus, vyzerá to tu ako park. Má strašne krásne budovy, vysadené stromy, všade sú lavičky. Celý Kampus, je obrovský a z jednej strany na druhú sa ide pomalou chôdzou tak 20 minút.
Prišiel ale veľký šok v momente, keď mi povedali ľudia zo zahraničnej kancelárie, že intenzívny kurz kórejčiny, na ktorý som sem prišla, tak neexistuje. To bola akože veľmi prekvapivá správa. Hlavne po tom, ako s nimi Petra Lee, jedna z vyučujúcich u nás na univerzite, ktorá rieši výjazdy, s nimi komunikovala asi tri mesiace a vybavovala mi všetko potrebné.
Jak jste tuto nenadálou situaci řešila dál?
Päť dní som strávila v najhoršej úzkosti. Najviac sa mi uľavilo, keď mi odpísala Petra Lee. Pretože mi odpísala, že to je hrozná správa a že je veľmi naštvaná. Lebo ja som si z nejakého dôvodu dala do hlavy počas tých piatich dní, že je to nejakým spôsobom moja chyba. A že som nevyplnila nejaký papier, alebo som nevyplnila nejakú prihlášku.
Petra Lee nakoniec napísala zahraničnej kancelárii. Tam mi bolo povedané, že to pre mňa vybavila zadarmo ten kurz, ale že mi to nemôžu dať. Keď som povedala, že to zaplatím, tak to zrazu išlo. Cena kurzu bola okolo 1000 €, takže celkom rozdiel, ale už som si povedala, už som tu a pôjdem do toho. Strašná úľava boli aj moji rodičia, ti ma strašne podržali. Doteraz si tie peniaze nikto nevypýtal. Takže kto vie, ako to dopadne.
Zarazil vás přístup zahraniční kanceláře?
Tu to funguje veľmi pofidérne alebo neviem ako to povedať. Ale aj ako zahraničný študent, keď vojdete do zahraničnej kancelárie, tak tí ľudia, čo tam pracujú, tak sa na vás pozrú s najväčšou hrôzou v ich očiach. Vyzeráte ako ich najväčšia nočná mora, a pritom to je ich práca sa s vami rozprávať, a nebodaj po anglicky. Akože mám také podozrenie, že asi z 15 ľudí, čo v tej zahraničnej kancelárii pracuje, tak asi dvaja rozprávajú po anglicky. A všetci ostatní vytiahnu Google Translate, keď dôjdete s nejakým dotazom alebo s niečím. Takže to bol taký môj prvý nepríjemný stret s kórejským prístupom.
Když se vám podařilo vyřídit tyto nepříjemné komplikace, jak vypadal samotný kurz?
Ten bol od pondelku do pätku od 9:00 do 13:00, čiže 4 hodiny. Študentov na tom jazykovom kurze je strašne veľa a preto sú dve fázy. Záleží v akom leveli toho kurzu ste, tých je celkom 6. Prvá fáza je od 9:00 do 13:00 a druhá je od 14:00 do 18:00. Vždy to sú 4 hodiny. V hodinách sme pravidelne písali testy a rátala sa do výslednej známky aj dochádzka. Zároveň s tým jazykovým kurzom mám predmet na univerzite. Tam ešte dochádzam lebo ten jazykový kurz trvá asi dva a pol mesiaca a je kratší ako semester na univerzite.
Jde s intenzivní kurzem i cestovat a poznávat Koreu nebo státy kolem?
Určite ľudia, ktorí by to zvládali alebo to budú zvládať lepšie ten kurz, tak môžu cestovať cez víkend. A akože podarilo sa mi vycestovať dvakrát počas kurzu. Lebo raz som musela vycestovať na ambasádu, pretože som si potrebovala vybaviť kórejský vodičák. A druhý čas som mala koncert v Soule. To som oznámila profesorke, že vymeškám.
Ale po kurze som začala cestovať viac. Bola som v Soule, v Pusane, na Jeju, ale bola som aj napríklad vo Vietname. A za týždeň letím do Japonska. Kórea je celkom obklopená všetkými takými krajinami. Čiže letenky sú dosť lacné.
Měla jste nějaký kulturní šok kromě zahraniční kanceláře?
Mám perfektný príklad. Prídete na kampus a sú tu fajčiarske zóny. Čo je super, lebo to znamená, že ohorky od cigariet nie sú nikde inde ako vo fajčiarskej zóne. A aj tie sú veľmi udržované. Ale na každej fajčiarskej zóne je obrovská tabuľa zákaz pľutia. Lebo každý Kórejec do jedného, ktorý fajčí, tak pľuje vo veľkom. Akože to je nechutné, absolútne to nepochopím. Ja fajčiar som pri cigarete nikdy nemala potrebu si odpľuť. Takže to ma veľmi prekvapilo.
Príjemný kultúrny šok sú záchody na každom rohu. Toto je to, čoho si vždy všímam, keď cestujem. Zvyčajne sa bojím piť, lebo nechcem ísť na WC. Ale v Kórei sa o to absolútne nemusíš starať. Môžeš udržovať svoj pitný režim, vypiť tri 3 litry vody, pretože viem, že v každom metre a všade je WC. A ešte je to WC čisté. A tiež večierky sú skvelé. Alebo úroveň reštaurácií. Aj keď budete jesť v podniku, ktorý nevyzerá veľmi vábne, úroveň jedla je vždy veľmi kvalitná. U nás sa môže stať, že sa to jedlo nebude dať jesť, ale tu nie, tu je vlastne vždy dobré a často nie je ani drahé.
Jaký je studentský život v Koreji?
Čo sa týka jedla tak to tu je lacné. Káva tiež. Cenu intraku som počítala a ta vyjde asi na 250 € na mesiac. V Olomouci som platila 230 € na mesiac. Myslím, že sa tu dá prežiť za veľmi lacno, keď sa človek snaží. Drahé je to, keď človek chce cestovať.
Co byste vzkázala těm, co se rozmýšlí, jestli vyjet do na studijní pobyt do zahraničí?
Ak nad tím niekto rozmýšľa, tak určito nech do toho ide a nenechá sa odradiť. Aj keď budú ľudia hovoriť, že sa niečo nedá. A to isté platí aj v Kórei. Treba bojovať a stáť si za tým, kvôli čomu tu sme. Pamätám si, že na Českej univerzite pre mňa bolo strašne ťažké a strašidelné rozprávať po kórejsky nahlas. A tu som zistila, že tým Kórejcom je úplne jedno, či spravíte nejakú chybu. Tu poviem nejakú blbosť a všetci sú na mňa, že: „Ó, ó, akú máš úžasnú kórejčinu.“ Takže to je strašne povzbudzujúce a milé.
Autorka: Kateřina Halenková
Editorka: Barbora Lahučká
Projděte si přehledně v našem článku, co všechno si připravit před cestou do Koreje.
Máte rádi naše dobrý zprávy a chtěli byste nás nějak podpořit? Prostřednictvím drobného příspěvku na náš transparentní účet můžete jednorázově či pravidelně pomoci Dobrým Zprávám se i nadále rozvíjet.
Zdroj foto: Zuzana Růžičková
