J. K. Rowlingová povedala: „Verím, že sa môže stať niečo veľmi magické, keď čítate knihu.“ Hovorí sa, že knihy sú našimi najlepšími priateľmi. Je to pravda? Pre niekoho sú knihy iba kusmi papierov, ktoré držia pokope. Ale pre niekoho predstavujú zdroj poznania, informácií či práve miesto, kde môžu uniknúť pred niekedy tvrdou realitou.
V týchto dňoch môžeme mať pocit, že sa vonku nedá vydržať. Je zima, prší, fúka silný vietor. Väčšina z nás trávi čas radšej v teple. Myslím si, že jeden z najlepších spôsobov, ako si užiť studený večer, je obliecť si pohodlné oblečenie, zakryť sa dekou, zapáliť sviečku, urobiť si čaj a zobrať do ruky knihu. Akú? Dnes vám predstavím niekoľko tipov na knihy, ktoré sa mne osobne veľmi páčili a zanechali vo mne stopu.
1. Julie Klassen – Učiteľova dcéra
Emma Smallwoodová chce pomôcť svojmu otcovi, súkromnému učiteľovi, vyriešiť finančné ťažkosti, a preto s ním odchádza do sídla baroneta Gilesa Westona a jeho štyroch synov. Pár dní po ich príchode sa začnú diať divné veci: kto je tou záhadnou osobou, ktorú Emma počuje hrať v noci na klavíri, hoci je hudobný salón prázdny? A kto sa vkráda do jej izby a necháva za sebou zvláštne odkazy?
- žáner: historický román
- počet strán: 404
- rok vydania: 2013
Môj názor: Pri čítaní Učiteľovej dcéry som mala pocit, akoby som bola súčasťou deja. Je to tým, že autorka vnáša do príbehu tajomstvo, ktoré je stále vo vzduchu a nenechá vás spať. Na druhej strane je kniha plná citu a nežnej lásky.
2. Christiane F. – My deti zo stanice ZOO
Kniha zachytáva príbeh mladej tínedžerky v Západnom Berlíne v druhej polovici sedemdesiatych rokov, keď na scénu vtrhli tvrdé drogy, s ktorými mala skúsenosti už ako trinásťročná. Christiane sa dostala najskôr k hašišu, neskôr k tvrdým drogám a nakoniec skončila na heroíne. Jej matka dva roky netušila, že užíva drogy a zarába si na ne prostitúciou, ktorej sa nevyhlo takmer žiadne dievča s podobným osudom.
- žáner: autobiografický román
- počet strán: 296
- rok vydania: 2015
Môj názor: My deti zo stanice Zoo je kniha, nad ktorou som premýšľala ešte veľmi dlho. Je veľmi presvedčivo napísaná, keďže reálne ukazuje, čo všetko spraví drogovo závislý človek pre svoju ďalšiu dávku. Nie je to kniha, pri ktorej by som sa usmievala ale je to kniha, ktorá sa svojím príbehom dotkne každého.
3. Francine Rivers – Dieťa zmierenia
Keď sa mladá študentka Dynah vracia večer do internátu, v parku univerzitného areálu prežije otrasnú udalosť. Jej doterajší život, v ktorom všetko ide tak, ako si vysnívala, sa za niekoľko minút rozsype ako domček z kariet. Ako sa zachová mladá dievčina v ťažkej situácii, zmietaná medzi nátlakom okolia a rodiny na jednej strane a kresťanským presvedčením a jemným Božím hlasom na strane druhej, keď zistí, že čaká nechcené dieťa?
- žáner: román
- počet strán: 288
- rok vydania: 2012
Môj názor: V knihe sa ukrýva veľké množstvo myšlienok, ktoré dávajú dokopy veľmi silný príbeh. Myslím si, že kniha nie je šálkou kávy pre každého, ale napriek tomu ju odporúčam prečítať si. Páči sa mi, že autorka rozoberá problém interrupcie z viacerých pohľadov a nevnucuje nikomu svoj názor.
4. Stephen Chbosky – Charlieho malé tajomstvá
Charlieho malé tajomstvá sú o dospievaní. Charlieho listy sú oveľa intímnejšie ako denník, sú smutné aj veselé, tragické aj komické. Nevieme, kde žije, nevieme, komu píše, vieme však o svete, o ktorom píše. Snaží sa žiť svoj život najlepšie, ako vie, no zároveň uteká pred jeho nástrahami a dostáva sa do sveta prvých rande, rodinných drám a nových priateľov.
- žáner: román pre mladých
- počet strán: 208
- rok vydania: 2016
Môj názor: Kniha je písaná vo forme listov, ale napriek tomu sa číta veľmi dobre. Podľa mňa sa s Charliem dokáže veľmi veľa ľudí stotožniť. Je to typ človeka, čo nikdy veľa nepovie, ale zato si všíma všetko a všetkých okolo seba. Poznám ľudí, ktorým táto kniha prišla nudná, no najmä nepochopili jej myšlienku. Mne sa kniha veľmi páčila. Po jej dočítaní som mala chuť Charlieho objať a povedať mu, že je všetko v poriadku.
5. Agnes Martin-Lugand – Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu
Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu. Tak sa volala útulná literárna kaviarnička, ktorú vlastnila mladá Parížanka Diane. Žila si svoj šťastný život, kým jej tragédia nevzala nielen tých najbližších, ale aj zmysel života. Zúfalá Diane sa na celé mesiace uzavrela pred svetom. Napokon sa rozhodla splniť sen svojho muža a odísť do Írska. Do jej pochmúrneho života vstúpi záhadný fotograf Edward, a čudné veci, čo sa okolo neho dejú, konečne donútia Diane konať…
- žáner: ženský román
- počet strán: 208
- rok vydania: 2015
Môj názor: Musím sa priznať, že táto kniha ma zaujala hlavne svojím názvom. Aj keď má šťastný názov, jej dej je tragickým príbehom ženy, ktorá znovu hľadá zmysel života. Dej je zvláštne smutno-krásny, ale páčil sa mi. Otvorený koniec mi nevadil, pretože som si mohla domyslieť, ako sa príbeh skončil.
Autor: Filoména Ághová
Foto: martinus.sk